ČACHTICKÝ HRAD
Hradná zrúcanina sa vypína nad obcou Višňové, 4 km od Čachtíc. Čachtické panstvo preslávila najmä krvilačná grófka Alžbeta Báthoryová.
Vzdialenosť od Piešťan je približne 18 km smerom na Veľké Orvište, Ostrov, Očkov a Podolie. Na hrad je možné vystúpiť z Čachtíc (vtedy pešia túra meria 4 km) alebo strmšou cestou priamo z Višňového.
TEMATÍN
Zrúcanina hradu je viditeľná aj z Piešťan. Týči sa na hrebeni Považského Inovca. Táto časť pohoria má názov Tematínske kopce, ktoré sú aj po botanickej stránke veľmi zaujímavé. Objekt vznikol v 2. polovici 13. storočia ako jeden zo strážnych hradov nad cestou vedúcou údolím Váhu. Vzdialenosť od Piešťan je približne 25 km. Na zrúcaninu sa dostanete cez horské stredisko Bezovec, tiež po značenej trase, v trvaní cca 2 - 2,5 h.
BECKOV
Zrúcanina v minulosti mohutného pohraničného strážneho hradu z prelomu 12. a 13.storočia. Vzdialenosť od Piešťan je 26 km. Do Beckova sa dostaneme diaľnicou smerom na Nové Mesto nad Váhom, odbočuje sa z nej na Rakoľuby.
Druhá cesta vedie pod horami cez Banku, Moravany nad Váhom, Lúku a Kočovce.
DUCOVÉ - KOSTOLEC
Hradisko Ducové-Kostolec tvorí zďaleka viďiteľný, do vážskej nivy s prevýšením 70-80 m vyčnievajúci vápencovo-dolomitický ostroh medzi obcami Ducové a Hubina, priamo nad cestou z Piešťan do Beckova. Na vrchole Kostolca je plošina s rozlohou cca 0,75 ha, obohnaná zo severnej strany mohutným šijovým valom pochádzajúcim z mladšej doby bronzovej.
HORNÁ DOLNÁ A BEZOVEC
Kúsok od Piešťan, v pohorí Považský Inovec, nájdete Novú Lehotu. Popularita tejto rázovitej dedinky pod vrchom Bezovec rapídne narástla po tom, keď tu začali natáčať komediálny seriál Horná Dolná. Jeden šenk, jedny potraviny, žiadna pošta. Novú Lehotu objavili turisti, do Hornej Dolnej sa chodia fotiť pred súčasné dominanty.
Bezovec je najvyšším vrcholom Nízkeho Inovca. Je vzdialený od Piešťan 20km a v jeho okolí sa nachádza rovnomenné rekreačné a lyžiarske stredisko. Je turisticky vyhľadávaný kvôli ďalekým výhľadom. Občerstviť sa môžete v niektorom z bufetov.
Priamo z Bezovca vedie aj turistický chodník na Zrúcaninu hradu Tematín.
RYBNÍK STRIEBORNICA
Nádrž bola pomenovaná podľa pritekajúceho potoka Striebornica, ktorý pramení na úpätí vrchu Marhát v Považskom Inovci. Má rozlohu 6 hektárov a hĺbka je od 1,5 do 4 metrov. Poskytuje ideálne podmienky na rybárčenie s vysokou pravdepodobnosťou úlovku. Konajú sa tu rôzne súťaže a je aj obľúbeným miestom na športový rybolov. Keďže ide o súkromný revír, je potrebné zakúpiť si povolenku na recepcii penziónu Benátky.
Keď budete v centre obce Moravany nad Váhom, choďte po Piešťanskej ulici na Výtockú ulicu a asi po 1,5 kilometri sa dostanete k vodnej nádrži Striebornica.
MARHÁT
Výstup na Marhát vo všeobecnosti nepredstavuje technicky zložitú túru. Môžete sa tešiť na pekné výhľady a rôzne zaujímavosti. Ak sa uspokojíte len s Marhátom bez dlhších zastávok, výlet vám nezaberie ani pol dňa. Rozhľadňa na Marháte dodáva vrcholu turistickú príťažlivosť, bez nej by bol zrejme oveľa tuctovejší. Vidno z nej do diaľav ponad šíre nížiny až na Zobor, Žibricu či ďalšie kopce Tríbeča a pohorie Považského Inovca. Nachádza sa vo výške 758 m n. m. a meria 17 metrov. Jednou zo zvláštností Marhátu je kríž, ktorý je doslova natlačený na rozhľadňu.
Z rekreačnej oblasti Výtoky (Moravany nad Váhom) - hneď na začiatok túry z Výtokov po zelenej značke sa pripravte na slušné stúpanie. Krahulčie vrchy, respektíve ich časť Sokolie skaly. Za Krahulčími vrchmi vás červená turistická značka privedie až na vrchol Marhátu.
SKALKA NA HUBINE
Obec Hubina, ležiaca v Považskom Inovci a patriaca k tematínskej horskej skupine, je zaujímavá historicky i geologicky. Najznámejšia je zvonica z 18. storočia – tzv. Šikmá veža, v blízkosti ktorej je informačná tabuľa náučného chodníku Považský Inovec, kde získate úplne informácie o geografii, histórii i o faune a flóre okolia Hubiny. Zaujímavá je aj pieskovcová socha sv. Jána Nepomuckého, socha sv. Vendelína a Božie muky sa nachádzajú medzi Hubinou a Moravanmi nad Váhom. V obci je i upravený židovský cintorín s asi dvadsiatimi pomníkmi, umiestnený v lese pri potoku pod cintorínom.
Východiskovým bodom na Skalku je lesná cesta oproti novému katolíckemu kostolu, odkiaľ vedie modrá značka. Asi v polovici približne hodinovej vychádzky na Skalku už možno vidieť dvojkríž umiestnený na vrchu Skalky v nadmorskej výške 377 metrov.